Re: Pripomienky k zákonu 317/2009
Naše školstvo od roku 1989 neustále prechádza reformami. Ešte ani jeden minister neprestal robiť reformy.
Keby sa niekomu chcelo, mohlo by byť zaujímavé spísať všetky tie "reformy" do jedného článku, ale stručne -- u každej uviesť nanajvýš siedmimi vetami, čo sa snažila dosiahnuť, a potom popísať výsledok (napríklad: nasledujúca reforma zase túto jednu hodinu presunula naspäť z piateho do štvrtého ročníka).
Veď samotný terajší minister nemá vo svojej praxi nič spoločné so školstvom. A on to má riadiť.
To, že nie je z praxe, by teoreticky nemuselo byť na škodu. Nebol by zvyknutý, že veci musia byť tak, ako sú, a mohol by byť odvážnejší pri plánovaní skutočných zmien. Napríklad bývalý učiteľ by si možno želal, aby bolo jedno, ktorým smerom v triednej knihe vyčiarkne prázdne políčko, alebo aby sa stále nepresúvali hodiny matematiky z jedného ročníka do druhého... ale človek s odstupom by si mohol položiť otázky ako "načo sú vôbec triedne knihy" prípadne "prečo nenechať rozdelenie hodín matematiky na jednotlivé ročníky v kompetencii školy (a určiť iba ich súčet za školskú dochádzku, prípadne interval, v ktorom sa ten súčet musí nachádzať)". Teoreticky by mohol mať čerstvý pohľad, všetky absurdity, na ktoré si už učitelia roky privykajú, by videl čerstvo...
To je samozrejme len špekulácia. Terajší minister takýto nie je; zdá sa, že jeho cieľom je prežiť tieto štyri roky cestou najmenšieho odporu. Na druhej strane... všelijakí úradníci z ministerstiev a úradov niekedy majú učiteľskú minulosť aj akademické tituly, ale školstvo by som ich riadiť nenechal.
Navrhujem: kritizujme človeka za to, čo robí a nerobí teraz, nie čo robil a nerobil v minulosti.
V septembri štrajk!!!Každá vláda sľubuje a školstvo z roka na rok upadá. (...) Tak poďme do toho,ale všetky školy a všetci učitelia.Uvidíme kto z koho.Verím,že my.
A máme vôbec premyslené štrajkové požiadavky? (Ak nie, ako ich má štát splniť...?) Na vyšších platoch sa asi zhodneme. Ale okrem toho?
Pointa štrajku by nemala byť "čo najväčšie výhody pre učiteľov", ale vytvorenie spravodlivého systému. Spravodlivého so všetkým, čo k tomu patrí... vrátane toho, že ak je učiteľ neschopný, mal by ísť zo školstva preč. Kolektívna samochvála je príjemná, ale reálne -- učitelia sú takí aj onakí, však to poznáme z praxe. Naozaj si zaslúžia zvýšenie platov a predčasné dôchodky všetci do jedného? Alebo by to malo byť tak, že tí horší nech odídu, a len tí lepší nech dostanú lepšie podmienky? Kto však bude posudzovať, kto je aký?
Chceme platy zvýšiť jednotne, alebo chceme, aby zohľadňovali životné náklady v jednotlivých regiónoch? (Viem si predstaviť, že odpoveď bude závisieť od toho, z ktorého regiónu je odpovedajúci.)
Dokážeme sa postaviť aj za veci, ktoré sa týkajú školstva, ale nie učiteľov -- napríklad za pracovné podmienky a mzdy nepedagogických zamestnancov, za alternatívne školy, za homeschooling?
Čo vlastne chceme?