Téma: Potrebujeme učiteľov spoločenstva a radosti
Hoci som skeptický a sklamaný z toho, ako školstvo postupuje a ako to na Slovensku vyzerá, predsa v dennodennej práci nachádzam zmysel svojej práce: mám pocit, že pri práci s deťmi si uvedomujem, ako veľa zmysluplných hodnôt je v našej práci. Pred dvoma týždňami ma jeden môj žiak poslal do pi.., ale je to plytký pohľad na moju prácu. Uvedomil som si, že sme strašne negativisticky naladená spoločnosť. Ten žiak, čo mi to povedal dnes mi prvý raz od začiatku šk. roka pracoval na hodine a snažil sa (aj keď v jeho štýle:). Či nie je tento moment to najdôležitejšie v momente práce učiteľa? Či nie je často nesmierne dôležité, aby sme pri toľkom vyrušovaní, hrubosti a necitlivosti detí nevšimli si v nich čosi z ich pôvodnej detskej krásy a snahy? Denne objavovať na svojich žiakoch toľko maličkých pozitív a snažiť sa nimi napĺňať deň, chváliť ich, oceňovať ich konkrétne, často komentovať malé zmeny a podporovať ich.
Niekedy mám pocit, že si za svoj status môžeme aj my sami učitelia (alebo nám to kazí mnoho učiteľov, čo v školstve nemajú čo robiť).
Chcem preto povzbudiť všetkých učiteľov, ktorí cítia svoju prácu ako poslanie: Je na nás, aký bude dnes deň, aká bude dnes hodina, akí budú naši žiaci. Svojím úsmevom, radosťou, ochotou, pomocou, empatiou, podporou, úctou a láskou k naším deťom dokážeme zázraky. Nie sme sochármi sádrových figúr, máme živý neoceniteľný materiál! Naša práca ma nedozierne následky. Iste, treba byť aj prísny a najmä dôsledný, ale najviac sa zamerať na podporu rastu osobností detí. Strachujeme sa, čo bude s našimi deťmi a často zabúdame, že oni sú už aj niekým dnes..
Deti potrebujú učiteľov radostných, láskavých a dôsledných, vždy pripravených stáť v maličkostiach pri nich...