pracujem v materskej škole. Pomaly budem mať odpracovaný 1. rok. Mám ukončenú strednú pedagogickú školu s odborom kultúrno-výchovný pracovník. To znamená, že pracujem momentálne ako nekvalifikovaná učiteľka, keďže nemám odbor učiteľstvo pre materské školy...no popri práci študujem externe na univerzite odbor Predškolská a elementárna pedagogika, o 1 rok budem kvalifikovaná s titulom Bc. Momentálne mám zmluvu na rok, tzn. od septembra do konca júna a potom od septembra 2012 novú pracovnú zmluvu. Pani riaditeľka by ma v škôlke chcela, no nie je si istá, či ma ako nekvalifikovanú učiteľku môže zamestnávať. Chcem sa spýtať, či zamestnávanie nekvalifikovanej učiteľky v MŠ nie je proti zákonu, či vôbec môže riaditeľ MŠ zamestnať nekvalifikovanú učiteľku.

Za skorú odpoveď vopred ďakujem

     Chcela by som  požiadať o priznanie kreditov na základe vykonania štátnej jazykovej skúšky a dať si žiadosť o vykonanie 1. atestácie . Akým spôsobom mi má byť započítaná prax? V prípade uznania jazykovej skúšky je potrebná  minimálne 3- ročná odborný prax. Je možné, aby mi  spomínané obdobie 4.11.2007- 29.6.2007, bolo započítané súčasne ako pedagogická a aj ako  odborná prax, napriek tomu, že som bola v kariér. pozícii pedagogický zamestnanec?? Som presvedčená, že obdobie mojej pedagogickej praxe bolo rovnako obdobím získavania odbornej praxe. Zákon 390/2011 takúto situáciu nerieši. Je, v mojom prípade, možné uznanie štátnej jazykovej skúšky za účelom priznania kreditov????

                                                                                             Ďakujem veľmi pekne za odpoveď

                                                                                                       Mgr. Viera Krištofíková

Problém č. 1 - Vysoká nezamestnanosť absolventov škôl z dôvodu nedostatočného prepojenia škôl s požiadavkami trhu práce, ich nedostatočnou pripravenosťou, chýbajúcou praxou. Vo veľkej miere sa predovšetkým na vysokých školách študujú odbory neuplatniteľné na trhu práce, podobné je to i pri stredoškolských študijných odboroch.

Riešenie č. 1 - Štát napriek tomu, že v zmysle ústavy garantuje bezplatné štúdium, čiže platí základnú, strednú i vysokú školu každému záujemcovi, sa vzdal akejkoľvek regulácie a jednotlivé vysoké i stredné školy otvárajú odbory na želanie žiakov a rodičov, s ľúbezne znejúcimi názvami a prázdnym a zbytočným obsahom a zameraním. Štát vzdelanie platí, preto musí rozhodovať o tom, ktoré odbory, či už na strednej alebo vysokej škole budú financované zo štátneho rozpočtu. V náväznosti na potreby trhu práce treba podporovať iba perspektívne a potrebné odbory. Platí to najmä pre vysoké školy. Ak budú chcieť napriek tomu tisícky  žiakov  študovať  politológiu, sociológiu, filozofiu, masmediálnu komunikáciu a manažmenty všetkého druhu, tak môžu, ale štúdium si budú musieť zaplatiť z vlastného na súkromných školách.

Problém č. 2 - neskutočný pokles hodnoty vysokoškolského vzdelania spôsobený vysokým počtom vysokých škôl a študentov. 61 % populačného ročníka dnes nastupuje na vysoké školy. Polovica z nich nemá na vysokoškolské štúdium predpoklady a schopnosti, nikde vo vyspelom svete by vysokoškolské vzdelanie nezískali, u nás ale áno, pretože vysokým školám ide len o financie, ktoré im študent, a to akýkoľvek študent, prináša, na kvalite a obraze školy im nezáleží.

Riešenie č. 2 - To, že vzdelanie je na Slovensku bezplatné, neznamená, že každý kto si zmyslí, bez ohľadu na schopnosti, má právo získať bezplatne vysokoškolské vzdelanie. Štát musí určiť, aké percento populačného ročníka bude mať hradené VŠ štúdium, v akých odboroch, a ostatní, ak chcú na VŠ študovať, tak len za vlastné, na súkromných školách bez akejkoľvek podpory zo strany štátu. Garantujem, že takých bude minimum, nikto si nebude platiť VŠ, keď sám vie, že na to nemá a vybraný odbor mu neprinesie uplatnenie. Ale keď má možnosť 5 rokov si zadarmo posedieť v školských laviciach a zadarmo sa dostať k titulu, prečo by to neurobil? Zároveň by sa tým ušetrili obrovské finančné prostriedky, ktoré dnes idú na financovanie zbytočných VŠ odborov. Následne štát opäť vynakladá financie na podporu v nezamestnanosti pre týchto absolventov, resp. ak sa aj zamestnajú, tak v slabo platených profesiách, ktoré si VŠ vzdelanie nevyžadujú a tým štátu na daniach nevrátia investíciu do svojho vzdelania. Ak štát zaplatí VŠ len schopným študentom v perspektívnych študijných odboroch, tak následne títo nájdu uplatnenie v dobre platených profesiách a štátu na daniach investíciu vrátia.

Problém č. 3 - Nedostatočná motivácia žiakov základných a stredných škôl pre štúdium a prípravu na externé merania. Spôsobená je deformáciou vo financovaní škôl na žiaka bez regulácie, v dôsledku čoho v žiakovi vidí škola iba zdroj financií. Žiak si je tohoto svojho postavenia vedomý, vie že na akúkoľvek strednú i takmer na akúkoľvek vysokú školu sa dostane bez prijímacích skúšok a bez ohľadu na svoje študijné výsledky.

Riešenie č. 3 - Stanoviť percentuálne kvóty, koľko percent populačného ročníka môže ísť študovať na gymnáziá, koľko percent na obchodné a hotelové akadémie, koľko percent na študijné odbory s maturitou (a aké) a zbytok na študijné odbory bez maturity (učňovské). Rovnako platia kvóty pre VŠ štúdium, spomenuté vyššie. Tým sa vytvorí o pridelenú kvótu boj, žiaci si budú vedomí, že na gymnázium sa dostane iba napr. 15% najlepších, že na maturitný odbor SŠ sa nedostanú so štvorkami. Budú tak motivovaní počas celého štúdia na sebe pracovať, budú nútení poriadne sa pripraviť na testovanie 9 a externú časť maturitnej skúšky, nakoľko len dobrý výsledok ich posunie k štúdiu na zvolenej škole. Zároveň výrazne stúpne kvalita gymnázií a obchodných akadémií, ktorá je dnes v mnohých prípadoch na poľutovaniahodnej úrovni. Základným školám sa tiež vráti hodnota, vzdelanie nimi poskytované opäť získa cenu.

Problém č. 4 - Normatívne financovanie, resp. jeho nedodržiavanie v praxi. Normatívne financovanie bolo založené na to, že škola dostane financie úmerné počtu žiakov. A efektívne školy budú fungovať, neefektívne budú musieť zaniknúť. To sa ale nestalo. Napríklad základné školy v Nitrianskom kraji dostávajú na jedného žiaka od 1094 € až po 2766 €. Problém teda nie je normatív, ale jeho nedodržiavanie a obchádzanie dohadovacími konaniami a dofinancovávaním škôl z rozpočtov miest a obcí (čo sú však tiež len verejné zdroje). Takto na Slovensku fungujú stovky neefektívnych škôl, ktoré plytvajú verejnými financiami.

Riešenie č. 4 - Zachovať normatívy, ale zrušiť možnosť výnimiek a dofinancovávanie z iných verejných zdrojov. Vyšší štandard súkromných škôl môže byť riešený súkromnými zdrojmi (spoplatnené štúdium), prípadne cirkevných škôl (financie z  cirkevných zdrojov). Nastaviť normatívy tak, aby zohľadňovali polohu (vo vyšších nadmorských výškach, na severe...) a technický stav budov a aby školy nemuseli mať preplnené triedy, aby im v pohode stačilo mať v triedach 22 - 24 žiakov.

Problém č. 5 - Počty žiakov v triedach. V mestách sú triedy preplnené, bol dokonca zrušený strop (30 žiakov), v takýchto triedach nie je možné pracovať so žiakmi individuálne, zohľadňovať potreby integrovaných žiakov, pracovať novými metódami a formami vyžadujúcimi diskusiu, projektové vyučovanie a pod. Naopak v mnohých obciach je v triedach 5-7 žiakov.

Riešenie č. 5 - Stanoviť minimálny a maximálny počet žiakov v triede (12 - 26). Maximálny počet žiakov v triede sa nesmie prekročiť za žiadnych okolností, minimálny počet žiakov v triede sa bude počítať ako priemer za danú školu. Čiže napríklad plneorganizovaná ZŠ s jednou triedou v ročníku musí mať minimálne 12 * 9 = 108 žiakov. To, že v dvoch - troch triedach bude menej ako 12 žiakov je v poriadku, nedá sa ovplyvniť slabší populačný ročník. V iných triedach bude žiakov viac, priemer 12 žiakov na triedu bude dodržaný. Následné zlúčenie niektorých škôl bude riešené školskými autobusmi. Zasa sa ušetrí veľké množstvo financií.

Problém č. 6 - Nedostatočné kompetencie školy vo vzťahu k žiakom a rodičom. Dnes škola nemôže bez súhlasu rodiča dať žiaka vyšetriť psychológovi alebo do špeciálnej pedagogickej poradne, nemôže ho bez súhlasu rodiča preradiť do špeciálnej školy, či diagnostického centra. Problémoví žiaci majú spravidla problémových rodičov, ktorí žiadne súhlasy nebudú dávať, školu nenavštevujú a nespolupracujú s ňou. Škola je tak bezmocná.

Riešenie č. 6 - Zrušiť nutnosť súhlasu rodičov s vyššie uvedenými vyšetreniami a krokmi.

Problém č. 7 - Vysoká miera absencie žiakov na vyučovaní a záškoláctva. Dnes zákon umožňuje rodičovi ospravedlňovať žiaka z účasti na vyučovaní neobmedzene, napríklad aj každý druhý týždeň. Škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie len vo veľmi výnimočných prípadoch, nesmie skúmať príčiny absencie, lekári nie sú povinní spolupracovať so školou pri overovaní neprítomnosti žiaka. Legislatívne je takmer nemožné udeliť žiakovi neospravedlnené hodiny, nakoľko stačí jedna veta napísaná rodičom: "Ospravedlňujem svoje dieťa z neúčasti na vyučovaní v dňoch 3.2. - 10.2., 15.2. - 17. 2 ako aj 1.3. -.12.3." a škola v zmysle dnes platnej legislatívy to musí akceptovať.

Riešenie č. 7 - Určiť koľko hodín v priebehu šk. roku môže ospravedlniť rodič, z akých dôvodov a akou formou, prípadne umožniť školám aby toto riešili vo svojich školských poriadkoch. Nariadiť lekárom povinnosť spolupracovať so školou v prípade overovania práceneschopnosti žiakov a falšovania lekárskych potvrdení.

Problém č. 8 - Povinná 10 ročná školská dochádzka. Žiaka teda nemožno vylúčiť zo štúdia do jeho 16 rokov. Ani z dôvodu správania, ani z dôvodu prospechu. Zvlášť v sociálne znevýhodnených skupinách obyvateľstva sú v 5. ročníku ZŠ 16 roční žiaci, veľa žiakov sa učiť nechce, rodičom na tom nezáleží, len zbytočne narúšajú výchovnovzdelávací proces a znemožňujú učiť sa a pracovať ostatným žiakom.

Riešenie č. 8 - Myslím že 14 ročný žiak, nakoľko je už aj trestnoprávne zodpovedný, môže byť zodpovedný aj za svoje vzdelanie a osud a budúcnosť a netreba ho násilím nútiť sedieť v škole. Navrhujem povinnú školskú dochádzku skrátiť na 8 rokov resp. naviazať na vek trestnoprávnej zodpovednosti.

Problém č. 9 - Nedostatočne pripravená reforma školstva zaviedla množstvo nových dokumentov a povinností pre školy, pričom nepredstavila metodiku ich realizácie a vzory uvedených dokumentov. Dodnes tak nikto nevie, ako majú vyzerať Školské vzdelávacie programy, čo majú obsahovať, čo je v nich povinné, čo dobrovoľné, akú majú mať formu, čo sú vlastne učebné osnovy, aké majú mať časti, ako rozpracované, ako má vyzerať tematický výchovno-vzdelávací plán, aké ma mať kolónky, koľko a akej dokumentácie má škola viesť, čo môže obsahovať vnútorný poriadok školy aby nebol v rozpore s legislatívou, aké povinnosti môže vyžadovať od žiakov a rodičov. Prílohy ŠVP pre jednotlivé predmety v mnohých prípadoch sú veľmi vágne a neurčité, učitelia nevedia čo a do akej hĺbky majú učiť aby ŠVP daného predmetu naplnili.

Riešenie č. 9 - V čo najkratšom čase prostredníctvom ŠPÚ vypracovať a predložiť kvalitne vypracovaný ŠVP, podrobnú a konkrétnu metodiku vypracovávania ŠkVP s niekoľkými kompletnými vzormi, jasne vymedziť čo je povinné (aký obsah a aká forma jednotlivých dokumentov), čo odporúčané, čo dobrovoľné. V zákone alebo vyhláške presne zadefinovať jednotlivé dokumenty, ktoré má škola vypracovávať a viesť vrátane vzorov. Podrobne rozpracovať prílohy ŠVP pre jednotlivé predmety, aby učiteľ vedel aj bez učebnice čo a do akej hĺbky má učiť - teda podrobný obsahový a výkonový štandard vrátane exemplifikačných úloh, a návrhy, o aké témy si škola môže dobrovoľne obsah daného premetu rozšíriť vo svojom ŠkVP.

Ďalšie návrhy:

Ponechať (aspoň stredným) školám voľnosť pri rozdeľovaní učiva jednotlivých predmetov do ročníkov a počtu hodín jednotlivých predmetov v ročníkoch.

Znížiť administratívnu záťaž, duplicitu vo vedení dokumentácie, byrokraciu, najmä zvýšením informatizácie škôl, odbúrať nutnosť vedenia papierovej dokumentácie.

Zabezpečiť tvorbu kvalitných učebníc a vzdelávacích materiálov (napr. aj elektronických) vyhlásením serióznych konkurzov a predovšetkým finančného ocenenia autorov. Zaviesť nutnosť overovania učebnice pred jej schválením na vybraných modelových školách. Umožniť škole a učiteľom vybrať si z viacerých učebníc.

Zabezpečiť revíziu kreditového vzdelávania tak, aby malo svoju kvalitu. Dnes sa v mnohých prípadoch využíva len overenie profesijných kompetencií na základe jednej ppt prezentácie, ktorú možno učiteľ - autor ani nevypracoval sám, z kreditového vzdelávania sa stal obchod a ponúkané kurzy často nemajú žiadnu skutočnú kvalitu a nezvyšujú kvalifikovanosť učiteľov. Sú len cestou na získanie kreditového príplatku, pričom často na tom zarábajú súkromné firmy.

Na externých meraniach testovanie 9 a EČMS zabezpečiť, aby administrátorov v každej triede vykonával dozor z inej školy, nakoľko dnes sa v rámci boja o výsledok školy (žiakom na ich osobných výsledkoch z vyššie uvedených dôvodov nezáleží) v niektorých prípadoch žiakom radí, prípadne aspoň "povolí" opisovať.

Znížiť počet študentov na pedagogických vysokoškolských odboroch a zvýšiť prax týchto študentov počas štúdia (aspoň jeden semester by mal študent - budúci učiteľ stráviť na základnej alebo strednej škole - zúčastňovať sa na celom chode školy a odučiť viac hodín ako v súčasnosti)

Zmodernizovať obsah vzdelávania tak, aby zohľadňoval potreby trhu práce, aby zohľadňoval dnešné technické a počítačové možnosti, učiť to, čo je potrebné, nie memorovať to, čo sa dá nájsť na internete, učiť predovšetkým využívať moderné technológie. Žiaci sa budú oveľa radšej učiť to, čo budú v živote potrebovať, ako to, o čom vedia (a aj učitelia), že potrebovať nikdy nebudú.

Dôležitý záver:

Postavenie učiteľa v spoločnosti nie je priamo úmerné k výške jeho platu. Učiteľ má v spoločnosti také postavenie, akú hodnotu má vzdelanie, ktoré poskytuje, teda práca, ktorú vykonáva. Aplikáciou riešení uvedených v mojom príspevku by sa hodnota vzdelania zvýšila od základných škôl až po vysoké. Vzdelanie by opäť získalo svoju cenu a tým by sa zlepšilo postavenie školy a učiteľa v spoločnosti.

Obmedzenie bezplatného vysokoškolského štúdia len pre schopných a financovanie VŠ odborov len potrebných pre trh práce ako aj zrušenie ekonomicky neefektívnych škôl (jednoducho zastaviť plytvanie peniazmi a ich vyhadzovanie von oknom), teda striktné dodržiavanie myšlienky normatívneho financovania, by zároveň ušetrilo veľa finančných prostriedkov v rámci samotnej kapitoly školstva, čo by umožnilo výrazný nárast platov učiteľov ako aj otvorilo cestu k ďalším investíciam do školstva, vedy a výskumu. Akékoľvek navyšovanie financií do rozpočtu školstva nebude mať žiadny význam, ak tieto peniaze opäť pôjdu len na vznik nových a nových vysokých škôl, ak za ne bude študovať na VŠ nie 61 % ale 71 % populačného ročníka a ak sa nimi budú za každú cenu udržiavať pri živote školy s 30 - 50 - 70 žiakmi.

Mgr. Daniel Antalík

Moje návrhy sú:
1. Posilniť právomoci školy, ak ma zostať aj výchovnou inštitúciou.
2. Umožniť vstup asistentov, psychológov a špeciálnych pedagógov na školy - zafinancovať ich.
3. Zrušiť normatív, resp. ho navýšiť aspoň počas demografickej krízy. Prehodnotiť spôsob financovania škôl - možno podľa profilácie, ponuky.
4. Dôslednú akreditáciu škôl a reguláciu. Aj súkromných a cirkevných. Neriadiť sa pri nej len výsledkami z problematického testovania (iba niektorých predmetov).
5. Stanoviť povinný vyučovací základ niektorých predmetov, ostatné predmety na báze voliteľnosti.
6. Zrušiť vzdelávacie poukazy, krúžky a záujmové činnosti nech zostanú doménou centier voľného čašu.
7. Prehodnotiť testovanie žiakov, umožniť testovanie viacerých predmetov.
8. Zrušiť povinne vyučovanie  AJ, umožniť vybrať si iný jazyk.
9. Zrušiť naháňanie kreditov. Odmeňovať po každom absolvovanom školení. Nestrácať príplatky po uplynutí istej doby.
10. Vysoké školy by mali akceptovať výsledky zo strednej školy, vrátane správania, ako aj stredne školy by mali prijímať iba na základe výsledkov z monitora - predpísať, koľko percent postačuje na daný typ školy, aby sa nestalo, že gymnázia vezmú aj slabších žiakov.
11. Absolútne zrušiť byrokratizáciu, zaviesť elektronicky spôsob dokumentácie.
12. Spojiť písomné maturity s ústnymi a dať ich na konci klasifikačného obdobia. Rovnako Testovanie 9.
13. Zachovať ústnu maturitu.
14. Zjednodušiť štátny vzdelávací program, aktualizovať a opraviť jeho obsah.
15. Povoliť niekoľkodenne vylúčenie žiaka zo školy, trest po skole alebo letnú školu.
16. Presadiť riešenia problémového žiaka na základných školách - ti sa nedajú vylúčiť v prípade akéhokoľvek správania.
17. Stanoviť maximálne pocty žiakov v triede (25).
18. Umožniť a financovať skupinové vyučovanie nielen pri cudzích, ale aj materinských jazykoch.
19. Prepojiť prax budúcich učiteľov tak, že by v rámci semestra pracovali na cvičných školách ako asistenti.
20. Dofinancovať veľmi dôležitú a zanedbávanú zložku skoľ - nepedagogických zamestnancov. Škola si musí vedieť v súčasnosti zaplatiť kvalitnú ekonómku/tajomníčku.
21. Začínať reformu od materialno-technického zabezpečenia a rekonštrukcie budov.
22. Diferencovať obsah a testovanie na gymnáziách a stredných odborných školách - tu nesmie ísť o zjednotenie.
23. Umožniť okrem športových gymnázií aj zameranie, ako to bolo v minulosti. Napr. škola so športovými triedami a pod.
24. Stanoviť systém postihovania/nahlasovania rodičov za zanedbávanie výchovy tak, aby sa to neobrátilo proti učiteľovi.
25. Zmeniť známkové hodnotenie na hodnotenie percentami, resp. umožniť využívať tuto možnosť.
26. Umiestňovať problémových žiakov do diagnostických centier aj bez súhlasu rodičov.

Vyplnením dotazníka, uvedeného v odkaze pod textom, vyjadríte Váš
postoj k aktuálnej situácii na škole a Váš prípadný záujem o
navrhovaný druh spolupráce.

https://docs.google.com/spreadsheet/vie … c6MQ#gid=0

Pod spoluprácou si predstavujeme:

- pomoc pri udržiavaní poriadku a bezpečnosti na vyučovaní a prestávkach,
- pomoc pri riešení konfliktov, realizovanú "Študentskou SBS" v réžii
Fakulty špeciálneho inžinierstva
- rozvíjanie a organizácia voľnočasových aktivít žiakov

Prosím o radu ohľadom započítania praxe pedagog. zamestnanca. O koľko percent má byť zdvihnutý funkčný plat od 1.1.2012, ak som nastúpila do pracovného pomeru 1.3.2011 a mám uznanú prax 4 roky a 128 dní.
Ďakujem
Betka